Browsed by
Autor: M&M

Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Každá jedna emócia, životný stav či chvíľkový ošiaľ sa musia u mňa vyvariť. Darí sa mi – varím, nedarí sa mi – varím, šťastná som – varím, nasratá som – varím, unavená som – spím (šak som kus aj normálna). Pred týždňom som sa tak vyvarila do podoby kreviet na marocký spôsob. Česť ich pamiatke – ich hrdinský skon vrátil môjmu vesmíru stratenú rovnováhu.

Bol to deň ako každý iný, len o čosi viac (asi tak o 89%) debilnejší, s väčšou koncentráciou nasieracích elementov a vyššou hladinou samonasierania. Naozaj som nemala chuť na nič, len aby sa tento poněkud „fekálny deň“ skončil. Mohla som sa na to vys… no dobre, dosť nechutnosti, ja som to poňala inak. Šla som nakupovať, no moji pekní, omyl – nie kabelky, nie handry, nie šminky. Nie, vybrala som sa na ryby, teda presnejšie na krevety. Neďaleko mojej práce je totiž nová predajňa s rybami a morskými plodmi – Rybacina. Okrem tejto vône v nej nájdete na ľade naukladané poklady z hlbín. A presne tam v opare rybacieho pachu, v ľadovom kráľovstve, kde by nejeden tučniak od šťastia zatlieskal krídelkami, som ich našla. Tigrie krevety ako ich morský svet stvoril. S fúzikmi, nožičkami, chvostíkmi a tupými očkami. Verím, že mali šťastný život. Už len preto, že v momente ich vzhliadnutia sa moja nasratá gastrodušička naplnila šťastím.

15965983_1193167634113456_9101296697765632502_n

Zobrala som ich rovno 20, nech sa pri ich lúpaní úplne zresetujem, a hybala do ďalšieho obchodu po zvyšné suroviny z receptu. Keď som už pri tom, našla som ho v úplne peckovej kuchárskej knihe, ktorú som dostala na Vianoce od Maroša. Volá sa, držte si podbradníky, Jedlo + pivo!!! Toto je, podľa mňa, láska s veľkým L-ežiakom 🙂 (Hrajú prvé tóny piesne Wish you were beer.)

Doma som sa pustila do neľahkej úlohy – olúpať krevety. Takto, nie je to žiadna radôstka trhať im hlavičky, chvostíky a rozlupovať brušká. No keď som si uvedomila, že mali šťastný život a nato sa narodili, odosobnila som sa a trhala, lúpala a predýchavala. (Kto mi chce vynadať za nechutné zachádzanie s týmito nevinnými tvormi, nech si láskavo uvedomí, že som bola v stave, kedy by som podobnú procedúru dopriala aj niektorým živým dvojnohým tvorom – NA!)

Očistené krevety (odpočinutie večne daj im …) som namočila do mlieka (šak ako ryby, nech zmizne odor) a nakrájala si štyri strúčiky cesnaku – len tak ledabolo. Pripravila som si k ruke maslo – ideálne veľa gramov, čili pastu, sušené čili, limetku, mletú rascu, sladkú papriku (korenie), petžlenovú vňať, soľ a korenie. A samozrejme veľa lásky, lebo v tom momente som už  bola takmer úplne pokojná a šťastná.

2017-01-12 19.52.58

A potom to už šlo rýchlo – predstavte si ako v ošiali a chvate hádžem do panvice na rozpustené maslo s olejom strúčky cesnaku. V tvári sa mi zračí pološialený výraz prekrytý úsmevom, prihadzujem koreniny, zatváram oči a slastne sa nadychujem. Hudba graduje, na panvicu dopadajú bledé telá kreviet, z panvice sa parí môj hnev, frustrácia, všetko. Namiesto sĺz tečú do panvice kropaje limetky, čili buble a tá omámná vôňa vyprevádza z dverí akúkoľvek zvyšnú negatívnu emóciu a víta Maroša. Na vedľajšej panvici dotvárajú atmosféru opekajúce sa kúsky chleba na masle. Z chladničky si ticho hudie svoje zbor štyroch plzničiek a dvoch budvaríkov (v knižke sa píše, že k marockým krevetám je ideálnym doplnkom pivko typu ležiačik – knižka má pravdu). Je dokonané.

Veď kuknite sami, krevety naplnili svoje poslanie, boli „VYNIKAJÍCÍ“.

2017-01-12 19.59.11

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

 

 

 

Burger náš každodenný, priprav si aj dnes

Burger náš každodenný, priprav si aj dnes

Burgríky, burgríky, kdeže ste sa vzali? Z neba ste nám spadli, v bistrách ste vyrástli  – môže sa starý strýko McDonald už desaťročia snažiť rýchlo robiť hamburgery s kolieskami uhoriek, keď sa z jeho hlavného biznisu zrazu stane kultové a statusové jedlo, ktoré si musia všetci vychutnávať po-ma-li-čky. Nech zdvihne zamastenú paprču ten, kto ešte nemá svoj obľúbený burger v rámci burgrárni v Bratislave alebo v širšom okolí, alebo hocikde inde (strýko Donald sa neráta, sorry).  A přitom taková blbost – žemľa, fašírka z mletého mäsa, syrček, … Veď to dokáže spraviť každý. Hej, preto robia burgre aj prevádzky, kde ešte zostalo aspoň jedno voľné miesto na zamastenom jedálnom lístku hneď vedľa černohora a Cesar šaláta. No nevyhýbajú sa im ani niektoré fancy reštaurácie, burger s foie gras ste už jedli? Takto vám poviem, burgre do burgrárni – v tomto som gastronáci. Koniec úvah na túto šťavnatú gastrotému.

(Neviete, ako sa vkladá nejako rozumne galéria do článku? Nemôžem vedieť všetko, aj mudrovať, aj burgre chystať, aj galériu nahadzovať.)

S Marošom milujeme burgre a burgre milujú nás. Veď inak by sa na nás tak nelepili, či? Odjedené máme svoje najlepšie kúsky v BeAbout, v Roxore, v Regáli, v Savage Garden, v Brne, vo Viedni, v Bruseli, v Berlíne, a aj doma. A keďže sa momentálne nachádzame v sekcii Archívne, vyberám zo svojho archívu jednu šmakotku – môj burger, ktorý občas pripravím aj doma. Na námety už vyššie spomenutého a odjedeného.

Toto je on – pod fotkou nájdete recept na túto podarenú slintačku (skromne podotýkam, že je naozaj výborný, údajne konkurencieschopný aj burgrom v preverených prevádzkach – hodnotenie zaujatého pozorovateľa 🙂 ).

img_0687

Suroviny

Domáce žemle (ha – ha, aj to raz príde) – nateraz postačia aj poctivé žemle od lokálneho dodávateľa, napríklad z najbližších potravín, kde ich pečú (nie dopekajú)

Mleté mäso (u mňa čisto hovädzie)

Kyslé uhorky

Slanečky (tie smiešne slané kúsky rybiek, ktoré sa mne od malička spájajú s jednohubkami na Silvestra)

Majolenka (alebo praobyčajná majonéza)

Kečup (pokojne aj ostrý – samozrejme domáci, bio, eko, free, paleo, hygienic – srandujem – aký vám chutí)

Čedar

Paradajky

Slanina

Maslo

Veľa lásky a odjedených burgrov

(hádam ste nechceli gramáže?)

Soľ, korenie

 

Postup

Mäso si zmiešajte so soľou, korením, pridajte slanečky a kyslé uhorky nakrájané na jemnulilinké/malilinké kúsky (ideálne brunoise 3 x 3 mm – keď sa vám to podarí, môžete ma to prísť naučiť 🙂 ). Môžete pridať aj niečo pikantné, napríklad chilli pastu, alebo kúsky chilli, alebo trochu horčice. Poriadne vychuťte tak, aby vám to chutilo (veľmi múdra veta) a nechajte na chvíľu v chlade poležať. Medzičasom si nakrájajte paradajky na kolieska, uhorky na tenké plátky, zmiešajte majonézu (majolku) s kečupom, namrvte syr (veľmi dôležité), nakrájajte slaninu, rozrežte žemle, rozohrejte gril, panvičky, nalejte si pivo.

Z mäsovej zmesi vypracujte guľky, ktoré potom efektne a hlučne tresknutím dlane rozpučte na požadovaný hamburgerový tvar. Ešte čakajte, z panvičky sa už pomaly parí. Osmahnite si nasucho žemle a nechajte ich niekde v teple (v nahriatej rúre). Osmahnite si namastno slaninu, či už kúsky alebo plátky a tiež ju niekam odložte nabok, aby ste ju celú nezjedli skôr, ako sa stane súčasťou burgru.

A ideme na mäso. Hoďte ho na gril či na rozpálenú panvičku a opekajte z každej strany. Úplne skvelé je, ak máte to profi zaťažovadlo na mäso, ktoré vám z neho spraví decentnú placku, nie zdrcnutú fašírku. Pokiaľ sa mäso opeká, ogrilujte paradajky a natrite si spodok žemle majonézovokečúpovou zmesou. Ja druhú časť žemle potieram maslom – drobnôstka, ale taká fajná, že až.

Ide sa vrstviť – na spodok žemle šupnite mäso, na neho syr, nezabudnite na uhorku, plátok paradajky a slaninu a pokojne ešte posypte syrom alebo prelejte majonézou.

Hotovo, dobrú chuť a poriadne zababrané ruky prajem 🙂

Tip na záver, pokojne pridajte do burgru aj guacamole – zababrete sa ešte viac a je to aj mňamózne.

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

 

 

Ako som to prehnala, aneb boloňské špagety pre 18 ľudí

Ako som to prehnala, aneb boloňské špagety pre 18 ľudí

Občas si v robote poriadne zavarím. A ono sa mi to prepečie. Prečo? Lebo kolegom chutí, čo navarím. Naučila som ich na to. Sú to vďační jedáci. A práve vďaka nim tak skoro variť neprestanem. 

Kde bolo, tam bolo – môže za to Jamie

Všetko sa to začalo niekedy v máji 2015. Vtedy som naplno robila na projekte Bookio.sk a zapojili sme sa s kolegami do iniciatívy Food Revolution Day. Pokojne si kuknite link, ak neviete, o čom táto celosvetová cool haluz pod vedením Jamieho Olivera je. Rozmenené na naše drobné, zorganizovali sme po prvýkrát v práci spoločný brunch. Ten prvý bol ešte ako tak zdravý, nátierky, šaláty, zeleninka, mňamky, mňamky, … A bolo to dosť fajn. Všetci sme spoločne mňamkali, mľaskali, hmkali a už to bolo – jedlo zbližuje, upokojuje, spája, zjednocuje, spomaľuje svet (ak to práve nie je fast food), vracia pôžitok zo života – tak som to vnímala vtedy ja a tak to vnímam aj teraz, lebo tradícia brunchov sa až do dnešných dní v našej firme (ZľavaDňa.) zachovala. Vždy si od radosti poskakujem ako pukancová kukurica v mikrovlnke, keď môžem pripraviť a zorganizovať brančík (ňuňuňu oslovenie brunchu, lebo všetci sú z neho ňuňuňu) pre kolegov.  Po novom mám k dispozícii aj fešácku kuchyňu s indukčnou dvojplatničkou, na ktorej sa dajú vyčarovať famózne veci. Napríklad ako boloňské špagety.

Takto vyzeral prvý brunch v ZľavaDňa.
Takto vyzeral prvý brunch v ZľavaDňa.
Takto vyzeral asi tretí.
Takto asi šiesty.
13235526_1408290972530541_1028384126936623304_o
Toto bol asi ôsmy v poradí – máme ho raz za mesiac.
15338665_10207772677334162_8949153721738278514_n
Na mikulášsky brančík došiel aj sám Dedo Mráz 🙂

Vo veľkom

Asi som už niekde spomínala, že varím vždy (ako) pre siedmich trpaslíkov. Nie, nie je to preto, že mám šesť súrodencov, ani som nebola vedúca kuchyne v detskom tábore. Jednoducho nemám mieru. Bez bázne a hany, nemám. No mám na to, podľa mňa, dobré vysvetlenie. Zbožňujem, keď ľuďom chutí, keď majú pôžitok z jedla. A čím viac ľudí má z jedla pôžitok, tým som šťastnejšia. Preto varím pre veľa ľudí – buhaha, you make me happy, you hungry … sweethearts 🙂 .

Po Novom roku som sa preto rozhodla deckám v práci navariť. Indukčná dvojplatnička a môj legendárny osemapollitrák mi nedali veľmi na výber. Rozhodla som pre boloňské špagety. Ešteže som si ja múúdra zobrala z domu aj druhý hrniec, že na omáčku. A ešteže som si pri jeho položení na sporák uvedomila, že mi poslúži akurát tak ako zákryt na veľký hrniec. (Pozn. autorky: Nie všetky hrnce, ktoré dokáže oblízať plameň plyňáka, sú prítulné aj k indukčnej varnej doske).  Takže som musela v jednom obrovskom hrnci zvládnuť uvariť aj omáčku, aj špagety. Šikovná Miruška, zvládla to.

15873570_1185529138210639_8623605766350450335_n
Základ boloňskej omáčky.

Z matiky osmička

Na obed sa mi nahlásilo dohromady šesť ľudí (vrátane mňa). Svojim kučeravým mozgom som si rýchlo prepočítala, že šesť ľudí po jednej porcii á 200 gramov (šak, nech nehladujú), to je 1 200 gramov tuhej stravy a ešte k tomu omáčka (zjavne má podľa mňa nulovú hmotnosť a objem). Takže som šla s mojími výpočtami a normami, z ktorých by ministerstvo pre zbytočné normy asi vybuchlo, na nákup. Takto vám poviem. Jedli sme prvýkrát ôsmi – 8 ľudia (z toho 4 chlapi) a 3 ľudia si ešte raz pridali dupľu. To nie je všetko, rátajte ďalej. Na druhý deň sme jedli tie isté špagety pre šiestich štyria. Dve porcie som odniesla domov Marošovi a sestre. A aby to nebolo málo, zahliadla som, ako si jednu porciu vychutnával ešte ďalší kolega. Otázka znie: Pre koľko ľudí spravila Miruška špagety? (Správne odpovede píšte do komentára. Jedného z vás odmením. Malou násobilkou 🙂 ).

Áno, prehnala som to. Ale toľko šťastných a najedených očiek sa na mňa kukalo.

Recept

Boloňské som robila asi po druhý raz vo svojom krátkom a intenzívnom živote. Veď čo je ťažké na mletom mäse s koreňovou zeleninou a vínom? Nič, akurát ten ukrutný  čas tri hodiny, ktorý sa na mňa škeril z receptu. „Há, há, moja, toto nie je nič pre tvoje rýchle varenie.“ Ak ste však skúsený kuchár ako ja (hešteg pokora, hešteg skromnosť), tak viete, že tie receptové tri hodiny sa dajú skrátiť a výsledok je stále fenomenálny. Tááákže, nakoľko gramáže stále bojkotujem (aj tak mi sú na dve veci), tu je zoznam surovín na boloňské špagety:

špagety, mleté mäso (u mňa vždy čisté hovädzie), cesnak (veľa), koreňová zelenina (mrkva, petržlen, kaleráb), cibuľa, paradajky, lúpané paradajky, paradajkové pyré (paradajkový pretlak sa mi nepáči), červené víno, čierne korenie, soľ, bobkový list, rasca a veľa lásky.

Najprv som všetko nakrájala a pripravila. Cibuľku som orestovala, pridala koreňovú zeleninu, rascu a bobkový list. Po vytriezvení z vône restovanej zeleniny som šupla do hrnca mleté hovädzie mäso a cesnak. Veľa cesnaku. Restujeme, restujeme. Na rad prišla soľ a korenie, v tesnom závese s paradajkami, paradajkovým pyré a lúpanými paradajkami. Hókus pókus s vareškou, soľ, korenie, decko – dve vína. Varíme, varíme. Dusíme, varíme. Ochutnávame, dosoľujeme, koreníme, cukríme, zjemníme maslom a tešíme sa na výsledok. Po celý čas podlievame láskou.

15873167_1185529058210647_5722851971288185422_n
Zlomok surovín a moja „kuchárka“ – zošit, kde si zapisujem len suroviny, nie gramáže 🙂

Najprv som si spravila omáčku, prikryla osemlitrák menším hrncom. Potom som omáčku preliala do menšieho hrnca a vo vymytom veľkom uvarila špagety (ehm 3 balenia po 500 gramov – stále v domnení, že toto bude okej pre šiestich – naivka). Na špagetový hrniec som položila menší hrniec s omáčkou – vychytávkový alert – omáčka sa ohrievala vďaka pare z osemlitráku a voda v osemlitráku zakrytá menším hrncom rýchlejšie zovrela.

Pocta špagetovému monštru

Je možné, že po tomto špagetovom extempóre ma s láskou vezmu do spoločenstva pastafariánov – vyznávačov lietajúceho špagetového monštra. Neprekáža mi to, kolegovcom, aj Marošovi, aj sestre a v neposlednom rade aj mne, chutilo. A variť budem aj naďalej. Veľa 🙂

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

Ako pstruh lososa na druhú koľaj odstavil

Ako pstruh lososa na druhú koľaj odstavil

Táto bájka sa začala osudovým rozhodnutím pred regálom v Lidli, keď som namiesto overeného lososa siahla po inej vákuovo balenej rybe.

Že fúj, vakuovo balená ryba? Možno, ak by to bolo v inom v obchodnom reťazci, ale tu ich majú dobré, nesmradľavé a chutné. (Ako okej, čerstvé ryby sú čerstvé ryby a aj viem, kde ich nakupovať. Len to poznáte, pohodlnosť, nechcelo sa mi zájsť o pár ulíc ďalej – bola som po chorobe – ha, dobrý dôvod!).

V to ráno som vedela, že konečne musím variť. Tri dni som mala pauzu, lebo som ochorela. Teda najprv ochorel Maroš, potom ja. A keďže zdieľame takmer všetko, ani viróza nebola súkromnou záležitosťou. Takže, po troch dňoch, dĺĺĺĺhých 72 hodinách bez varenia som si povedala:  „Mirka, stačí! – donášky už nebudú na nás zarábať, choroba choď preč, idem variť!“ Navyše bola to posledná možnosť navariť ešte pred našim odchodom na sviatky a pred odchodom nášho Makiho (náš už skoro bývalý spolubývajúci) do Írska.  Reálna posledná večera bez následnej zrady 🙂 (Teda, Maki bral ako zradu to, že sa opätovne prežral, avšak hneď som ho odhalila. Pred mojou lahodnou, chutnou a zdravou večerou sa totiž napchal vo fastfoode.)

Ešte trochu omáčky a potom príde recept

Nakoľko po nedávno faux pas s kuracím mäsom (napíšem slušne, že mi nesadlo) som mala na výber buď milované hovädzie (žeby opäť steaky?) alebo rybu. Symbolika blížiacich sa Vianoc bola však neúprosná, tak som nechala teliatka behať po paši a upriamila pozornosť na ryby.

Keďže som bola nakupovať ráno, zažila som krásu prvých hodín po otvorení obchodu – plné regály, prázdne uličky. To nezažije nikto, kto chodí nakupovať po obede, nedajbože po práci. Fakt, niekedy nechoďte do práce a choďte nakupovať – zaslúžite si to 🙂 .

K pointe už nie je ďaleko

Brázdila som si uličky pomedzi tmoliacich sa dôchodcov, pekne pomaly ako oni – aby som nevyčnievala a nenarúšala rannú idylku. Preplávala som až k boxu s rybami, a tam sa to stalo. Nafullované regále, z ktorých nepretekala voda, ale lososové filety, zvonili podkovičky z kapra a nemo pučili oči morské vlky. Išla by som na istotu a vybrala si lososa, avšak akosi sa mi viac páčil pstruh. Reku, život je zmena a fakt boli tie pstružie filety krajšie.

img_0814

Do košíka som potom ešte dohodila kučeravý šalát (viac hláv, viac rozumu 🙂 ), paradajky, bataty a nejaké tie drobnosti na ráno. Či viem vždy, čo budem variť? Mám akú – takú predstavu a tá sa dokresľuje väčšinou počas nákupu. Recepty s presnými gramážami sú pre mňa len hmlisté zdroje informácií, v 90% percentách prípadoch môjho varenia improvizujem a hrám s tým, čo viem. Veľa ochutnávam, domýšľam si, vymýšľam si a počúvam svoje vnútorne gastronomické ja, ktoré mi hovorí, čo ku čomu ešte pridať. Jednoducho, spirituálna pankáčka v zástere 🙂

Kto vydržal doteraz, dostane pstruha

Poďme na to, recept. Bataty som ošúpala, nakrájala, naolejovala, nakorenila a fukla do rúry. Jednoduché ako krása. Listy kučeravého šalátu som rozčesala pod vodou, prihodila paradajky a pár lístkov baby špenátu + klasickú zálievku z oleja, korenia a soli + 12 kvapiek citróna (ak teda chcete tie pomery a gramáže 🙂 ). A čo so pstruhom? Vyzerá ako losos, spravím ho ako lososa. Normálka, osolenou a okorenenou kožou dole na panvicu, pridať maslo a preliať výpekom. Avšak, over delivery jak oči, na obale od pstruha bol krátky tip na recept. Od toho môjho plánovaného sa líšil pridaním trstinového cukru do výpeku a šťavy z celého citrónu. A čoby nie, filety som po opečení vytiahla na tanier a spravila šťavu – cukor parádne skaramelizoval, citrón dodal iskru a už sa v marináde váľali filety pstruha.

(Či boli filety bez kosti? Nein! Vypiplala som ich po jednej rukami a zaumienila si, že najbližšie si kúpim kuchársku pinzetu – nech to má úroveň).

Medzičasom som vytiahla bataty z rúry a už som musela len odháňať Maroša od plechu. Prišiel ochutnávať – podľa mňa by som mohla narátať do desať a on sa objaví v kuchyni vždy, keď niečo vytiahnem z rúry, vypnem sporák, alebo položím varešku z ruky. Gazdiné si zaslúžia tieto istoty.

fullsizerender

A výsledok? Veľmi, veľmi fajn, mäso zo pstruha bolo mäkké, jemné, ľahké, chuť šťavy úplne vyladená a v kombinácii s rybou naozaj delikátna. Bataty štandardne chutné a šalát príjemným bonusom. Samozrejme, dostavili sa aj pochvaly, Maroš nimi nešetril a pochválila som sa aj ja, vymeniť pstruha za lososa bol dobrý ťah 🙂

fullsizerender_4

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

 

 

 

Kapustnica – poopičná istota

Kapustnica – poopičná istota

Ak máte doma nakladanú kapustu a frajera po vianočnom večierku, je viac než isté, že si dáte predpremiéru štedrovečernej kapustnice a zachránite jeden žalúdok na vode.

Módne trendy postihujú aj diéty. Ja si napríklad do dnešného dňa zreteľne pamätám, že ak chcel niekto počas môjho dospievania schudnúť (ja som to nebola), tak diétoval vtedy s modernou tukožravou polievkou – teda kapustovou. Teda v mojom preklade kapustnicou. Neviem, aký je hype teraz, ale ja sa stále držím tej kapustnice. Aj keď nie tukožravej, ale mäsožravej. V tej mojej je totiž vždy minimálne polkila mäsa s údeninami. Presne takú „diétnu“ som spravila aj dnes. Navyše som varenie mohla spojiť so šľachetným skutkom – takzvaným hangover asistentom (názov patentovaný dvojicou M+M vyjadrujúci pomocníka po prehýrenej noci), ktorého si Maroš aktivoval po príchode z vianočného večierka. A hangover asistent uznal túto polievku za poopičnú istotu.

15285062_1158958474201039_5533990795331286494_n

Akože recept

Kapustu mám poriadne kvašnú a domácu, dovoz z Humenného, kde ju moji rodičia ručne – nožne nakladajú doma v paneláku a kvasia na balkóne – fešácke 🙂 Trochu som ju premyla a kapustové vínko – šťavu – odložila pre prípad, že by som sa chcela po tukožravej kapustnici detoxikovať 😀 Sušený hríb dubový, asi tak 50 gramov som namočila do vody a čuchala tú božskú vôňu (od malička milujem arómu sušených hríbov). A potom som sa hrala, ako sa hrá azda len pravý mäsofil, s mäsom – ovoniavala ho, ohmatávala, okrajávala a ukladala do mištičiek. Odkukala som od veľkých kuchárov, že príprava mise en place je veľmi dôležitá. Jednak preto, lebo vyzerá dôležito, keď si všetky suroviny (nielen mäso v mojom prípade) nakrájate a pripravíte do jednotlivých misiek a nádobiek a druhak preto, lebo sa tvárite pri tom dôležito 🙂 Navyše máte všetko po ruke a počas samotného aktu varenia vás nezaskočí neolúpaná cibuľa, nepokrájané zemiaky alebo zapotrošené korenie v poličke. A vyzerá to naozaj profícky, keď sa len tak nonšalantne naťahujete za jednotlivými miskami a pridávate ich obsah do hrnca. Strašnáá úchylka moja.

Kde som to skončila? Mäso – áno, veľa mäsa. Mäso do každej rodiny. Viac mäsa je viac mäsa. Kto nejedol mäso, ako keby nežul… Bežne do kapustnice podľa vzoru moja mama dávam len klobásky, teraz však podľa vzoru Marošova mama som pridala aj údené a svieže mäso (neúdené). Taký pekný kúsok bravčové pliecka mi odkrojila teta mäsiarka a taký krásny kúsok údenej krkovičky bez kosti som si vybrala ja sama z regála, že amen tma. A k tomu, aby nebolo málo, som doladila po dve nožičky z klasickej klobásy a maďarskej čípošky. Ach, tie pachotky, čo sa niesli kuchyňou, keď som otvorila jednotlivé vrecúška s mäsovým nákladom… (chvíľka zasneného spomínania so slinkou v kútiku).

Takže, aby som to nenaťahovala ako štrúdľu po stole, svieže mäso som fukla na olej trochu opražiť. Pretlačila som k nemu dva strúčiky cesnaku a asi tak 2centimetrový kúsok chilli papričky. Zaliala som to výplachom fľaše od kapusty a doliala do požadovaného objemu asi tak 5 litrov (hej, varím v mojom malom 8,5 litráku – ako vždy pre sedem trpaslíkov). Prihodila som premytú kapustu, niekoľko bobuliek čierneho korenia a nového korenia a tri lístky bobkové. Po chvíli som dohodila kocky zemiakov, odmočené hríby a údené mäso + kolieska klobások. Prvé solenie vystriedalo prvé miešanie a prvé zovretie (polievky aj srdca od radosti). Priliala som za deci kapustového vínka. Kým si hrniec pokojne bublal, nakrájala som si cibuľu a osmahla ju na masle. A veď to poznáte, múka, paprika, studená voda = zápražka, fuk do hrnca.  Druhé solenie, druhé ochutnanie, druhé radostné dupkanie nôžkami pri sporáku. Jdeme do finále, … Polka šľahačkovej smotany, tri duchaplné premiešania v smere hodinových ručičiek a bolo!

15232216_1158959137534306_477482622795006644_n

Maroš označil kapustnicu za najlepší liek na jeho životný stav a asi dvakrát si dolial (polievku). Fakt prvá várka bola skvelá – pikantná, mäsová, kyslá, parádna. A zajtra bude ešte lepšia a pozajtra ešte viac a popozajtra ešte viac a viac a viac 🙂

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.