Browsed by
Kategória: Zavarila som si

Tenkrát poprvé: Varenie vo vákuu (po francúzsky sous vide)

Tenkrát poprvé: Varenie vo vákuu (po francúzsky sous vide)

Vyskúšala som už rôzne metódy varenia, pod tlakom, pod parou, na pare a dokonca aj vo vákuu. Posledný zo spôsobov mi učaroval azda najviac. Poďte si so mnou zaspomínať na moje „tenkrát poprvé“, ktoré sa udialo vďaka môjmu ex-kolegovi a kamarátovi. Ten má totiž doma mašinku na vákuové varenie, alebo ak chcete, na sous vide. Varovanie: Varenie bez prístupu kyslíka vyvoláva nadšenie!

Keď máte za kamaráta gurmána, môže sa stať, že má doma prístroj na sous vide – čo je úplne skvelé. A ešte viac skvelé je, ak vás pozve, aby ste si tento gastronomický zázrak vyskúšali. Preto si svedomito vyberajte kamarátov ako ja. Môj svedomito vybraný kamarát Peťo ma teda prizval, aby sme spoločne navarili pre partiu kolegov u neho doma.

Nakoľko je sous vide ideálne na prípravu mäsa, rozhodli sme sa pre kačacie prsia a rebierka. Z tohto pamätného varenia sa zachovali vo väčšine len fotografie prsíčiek, dovoľte mi venovať sa na nasledujúcich riadkoch iba im. Rebierka odpustia.

Na tieto nádherné kúsky mäska sme najprv s láskou kukali, potom sme ich okorenili a osolili. Ešte teraz sa rozplývam, keď vidím tento záber v ich najsurovejšom stave. Bubušiačiky, krásnučké, ňuňuňu :).

Následne sme prsko za prskom vložili do vákuovacích vreciek, ku každému pridali za vetvičku tymiánu, olivový olej a vysali všetok vzduch. Vákuovačka je bežnou súčasťou sous vide mašinky a mňa osobne dostáva do vytrženia, keď ju používam.

Toto je ten zázrak, toto je ten francúzsky dar svetovej gastronómii, ktorý spraví z každého mäsa nebeský zážitok. Toto je tá kuchárska pomôcka, po ktorej túžim. Je t’aime sous vide machine.

Na mašinke sme si nastavili teplotu a čas, ktoré boli potrebné na uvarenie kačacích prsíčiek. Tabuľky s presnými teplotami a časmi pre rôzne druhy mäsa, či zeleninu (aj tá sa dá robiť vo vákuu) nájdete napríklad na internete. Ak ma pamäť neklame, v našom prípade sme kačacinku varili asi hodinu a pol hodiny pri teplote okolo 62 stupňov. Výsledok?

Ešte vás trochu ponapínam. Po uvarení sme mäso vybrali z vrecúšok a na rozpálenej panvici dosiahli túto chrumkavú zlatohnedú kožičku. Slintám a čo vy?

Mäso som nechala chvíľu odležať (v jednotnom čísle, nakoľko Peťo už vítal hostí), aby sa hneď neroztiekli šťavy a rozkrájala. Podarilo sa! Na povrchu chrumkavé, vo vnútri mäkké, médiové, dokonalé. Och, ach, uch, …

Kačacie sous vide prsíčka som podávala so šalátom, ktorého recept som si požičala od Jamieho Olivera. V šaláte sa skrývali zrniečka granátového jablka a kúsky manga. Nemusím vám azda hovoriť, že to spoločne s kačkou vytváralo epickú etúdu chutí v ústach.

Musela som dať ešte jednu fotku, aj keď nie je z tých najkvalitnejších, no je na nej jedno z najchutnejších jedál, aké som kedy uvarila a zjedla.

A čo tie rebierka? Im sa v sous vide kúpeľoch podarilo stráviť oveľa viac času, bravčové mäso podľa tabuliek potrebuje cca jeden celý deň (niekedy až dva dni) pri nízkej teplote. Nesrandujem, každá chuť niečo stojí. Pri sous vide však máte istotu, že tá múdra mašinka si teplotu udrží sama a vykoná za vás tu najdôležitešjiu prácu.

Na záver len podotknem, že ak mi raz budete chcieť darovať sous vide mašinku, nebudem sa brániť. Maroš by totiž rád ochutnal jedlo takto pripravené. Je suis sous vide 🙂

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie okrem kúpenia sous vide mašinky aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

Viac informácií o sous vide varení nájdete napríklad tu: www.sous-vide.skwww.gastroslovnik.sk.

Potikkamasala som si s indickou kuchyňou

Potikkamasala som si s indickou kuchyňou

Tieto riadky píšem pod vplyvom antihistaminík, takže prípadné nejastnosti v recepte konzultujte s mojím terapeutom. Chcem to však zlomiť, tú nádchu, ktorá zlomila mňa. Konkrétne niektorými z ingrediencií, ktoré som použila aj na moje úplne prvé indické jedlo – tikka masalu. Oplatí sa slintať do konca, bude bonusáčik v podobe receptu babky Aišvarji na liečivý nápoj.

Najprv pár formalít. Tento blog venujem Peťovi, ktorý sa zapojil do mojej sofistikovanej facebookovej súťaže. Ako prvý uhádol, na čo slúži forma na tvarovanie burgrového mäsa. Áno, správna odpoveď je: na tvarovanie burgového mäsa. Gratulujem výhercovi, ktorý je jedným z mojich asi desiatich čitateľov a fanúšikov.

16999116_1242384069191812_5694832000249509093_n

Teraz k indickej kuchyni. Maroš a ja (inak aj on je chorý, tieto partnerské zdieľačky sú niekedy dobre na prd) ľúbime indickú kuchyňu. Dokonca máme aj obľúbenú indickú reštauráciu v Bratislave – Ashoku – neďaleko Obchodnej. Fakt tam zbehnite, personál autentický, jedlo autentické, atmosféra príjemná. Indiu sme vyhľadali aj na výlete v Berlíne (a to sme plánovali jesť iba bratwursty a piť pivo), a ja z času na čas zablúdim aj do Thali. A práve tu som si kúpila tri čarovné vrecúška s koreninami, ktoré dávajú indickej kuchyni tú neopakovateľnú a nezameniteľnú vôňu a chuť. Dámy a páni, kurkuma, kardamón, garam masala.

17021500_1245130768917142_3493167749952849735_n

Čo s nimi, že? Ak ste skalnými čitateľmi môjho blogu (treba si fandiť), určite ste si všimli, že som už dlhšie nič nenapísala. Veru, nenapísala. Lebo som nič nenavarila. Veru, hladní sme boli celých desať dní, či koľko to bolo. Sme na diéte. (Varovala som vás, som na antihistaminikách). 🙂 🙂 🙂 🙂 Ale veď vám to môže byť jedno, ste predsa skalnými čitateľmi, tak mi odpustíte malý výpadok.

Zalistovala som v mojej obľúbenej kuchárskej knihe Jídlo + pivo a našla recept, pri ktorom som mohla všetky tri vrecúška otvoriť a nechať sa uniesť arómou Indie. Chválabohu, že sú tieto koreniny tak výrazne, že som ich cítila aj napriek nastupujúcej nádche.

Poďme rýchlo na recept, myslím, že ste už hladní (alebo unudení). Na tikka masala kuraciu potrebujeme:

kuracie mäso (horné vykostené stehná alebo prsia – tie som použila ja)

biely jogurt

smotanu na varenie

asi 9 strúčikov cesnaku

čerstvý zázvor

citrón

kurkumu

koriander (ten som si tiež kúpila, ale v inom obchode nie v Thali)

kardamón

škoricu

garam masalu

sladkú papriku (korenie)

2 cibule

maslo (píše sa, že ghee, ja som dala normálne)

soľ + korenie

Snáď som na nič nezabudla – áno, ingrediencie som dala z hlavy – trénujem takto proti demencii. A dobre robím, zabudla som ešte na: pasírované paradajky a paradajkový pretlak.

Photo 4.3.17 18 06 36

Postup

Takto, nie je to jeden z tých receptov, ktorý by podporoval moju netrpezlivosť. Ba priam naopak. Najprv si musíme mäso namarinovať, to znamená v preklade z indičtiny, že si ho narežeme na ľubovoľné útvary, zalejeme šťavou z polovice citrónu a zasypeme lyžičkou soli. Necháme v nekovovej miske marinovať asi pol hodinu. Medzičasom si pripravíme druhú marinádu. Opäť do nekovovej nádoby (neviem, čo s tým furt majú). Ideme na to: šťava z druhej polky citróna, jeden malý biely jogurt, najemno nastrúhaný zázvor, asi tri prepučené strúčiku cesnaku, lyžicu rasce (zabudla som napísať do ingrediencií), lyžicu koriandru, dve lyžičky garam masaly, lyžička kurkumy, lyžička čili (aj toto som zabudla, vitaj demencia), čierne korenie. Všetko spolu vymiešame, vypackáme, naňucháme sa pritom do aleluja a vložíme do zmesi už domarinované mäso. Zatvoríme, vložíme do chladničky a čakáme celú noc (môžeme pritom aj spať). Ak čítate tento blog cez deň, čakáme celý deň.

O niekoľko hodín neskôr…

Sme späť a ideme robiť omáčku. Omáčku? Áno, moji slintajúci. Marináda nie je omáčka. Tiež ma skoro vystrelo, keď som zistila, že napácované mäso nie je všetko. Nebojte, bude to rýchle. Cibule, 6 strúčikov cesnaku a asi lyžicu postrúhaného zázvoru hodíme do mixéra a rozfutrujeme na pastu, ktorá vás dojme viac ako všetky indické telenovely dokopy. Pastu dáme na panvicu a osmážame na masle, pokiaľ sa dojímavý cibuľový pach nestratí. Pridáme kardamón, škoricu, sladkú papriku a osmážame znova. Vône z korenín sa po prvých tónoch na panvici uvoľnia a nechájú sa oddávať súzneniu s cibuľovocesnakovozázvorovou zmesou. Taká vôňa, že dovi, dopo. Potvrdzujú štyri zo štyroch upchatých nosných dutín. Následne prilejeme do zmesi pasírované paradajky a paradajkový pretlak, osolíme, ocukríme a necháme jemne variť.

Photo 4.3.17 19 08 39

Na druhej panvici si medzičasom osmažíte marinované mäso. Aj s tou marinádou. To vám tiež ustrelí dekel, tá vôňa je neskutočná.

Photo 4.3.17 18 25 25

Mäso vložíme do omáčky a pomaly ešte chvíľku varíme na miernom ohni, aby sa chute prepojili a mäso úplne urobilo. Aby sme sa nenudili, spravíme si ryžu. Ja som mala doma jazmínku, tak som spravila jazmínku. Pripravte sa, ďalšia opojná vôňa. A keďže sme všetci premotivovaní, spravíme si ešte indické placky čapátí. Veľmi rýchlo, veľmi jednoducho. Polohrubú múku (asi 250 gramov – že či som vážila? Ha, od oka, štvtinu balíčka som vysypala), dve lyžice oleja, asi decko vlažnej vody, soľ a korenie. Vymiesime polotuhé pologumenné cesto do valčeka, rozdelíme na guličky a vyvaľkáme z nich placky. Opekáme na suchej panvici a kladieme jednu na druhú. Jednotlivé vrstvy natierame maslom. Blížime sa do finále.

Photo 4.3.17 19 08 23

Už iba dva kroky (vpred a vzad), do omáčky s mäsom prilejeme celú smotanu na varenie a asi dve lyžice bieleho jogurtu. S láskou, akou sa pozerajú snáď iba zaľúbenci na Taj Mahal zamiešame a prisypeme ešte asi lyžičku garam massaly. Nech sa páči – moja indická prvotina.

Photo 4.3.17 19 21 21

A teraz ešte ten bonusáčik – recept na nádchu podľa babky Aišvarji. Inak som ho našla na FB Bylinková lekáreň, takže ho uvádzam v plnom znení.

1/2 čl mletý zázvor
1čl kurkuma
1/2čl fenikel, alebo sladovka
1čl medu
štipka kajenského korenia
štipka kardámonu
1 celá škorica
1 šálka mandľového mlieka
6 guličiek čierneho korenia

Všetko spolu povariť asi 10 minút, potom nechať 10 minút na pokoji a potom piť.

Ja ho idem spraviť a vám prajem dobrú chuť 🙂

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

Recept, vďaka ktorému nebude hladovať aspoň jeden muž

Recept, vďaka ktorému nebude hladovať aspoň jeden muž

„Mám doma peknú hovädzinu, asi urobím guláš.“ „Ja som robila minulý týždeň.“ „Tak napíš blog, aby som podľa toho navarila, inak bude muž hladný.“ To som nemohla dopustiť – lebo žiaden muž nemôže byť hladný. Nech sa páči recept na hovädzí guláš.

Tento dialóg sa odohral medzi mnou a kolegyňou, ktorá ma takto primäla po týždni napísať ďalší blog. Viete, veľa varím, malo píšem. A potom musím veľa písať o tom, čo varím. A potom málo varím, lebo píšem o tom, ako som varila. First world problem 🙂 Takže niekedy potrebujem usmerniť. Napríklad aj vyhrážkou, že niekto kvôli mne zostane hladný. V živote by som si to neodpustila.

Ruku na pokrievku, hovädzí guláš som robila po prvýkrát. Ako správna gulášová panna som si vygooglila asi päť rôznych receptov na guláše. Chcela som, aby ten môj bol štipľavý ako maďarský. Avšak z receptúry na plzeňský guláš sa mi pozdávalo pivo, z receptu na záchranárskyguláš zase výsledná fotka :), a tak som spojila tri rôzne recepty dohromady. Tu je výsledok. Opäť raz poprosím, nečakajte gramáže.

IMG_0927

Suroviny

  • Hovädzie mäso na guláš (povedzte to mäsiarovi, on vie, aké má odrezať)
  • Habanero papričky
  • Cibuľa (objemovo toľko, čo mäsa)
  • Cesnak
  • Červená paprika + zelená paprika
  • Mletá sladká paprika
  • Soľ, korenie, majorán, rasca
  • Paradajkový pretlak
  • Čierne pivo
  • Veľa, preveľa lásky
  • Kvapka worchestrovej omáčky

IMG_0928 Postup

Alfa a omega je príprava – ja som preto už klasicky vytasila všetky mištičky na kuchynskú linku a do nich som nakrájala všetky ingrediencie. Mäso na kocky, zbavené iba najväčšieho bordelu (väčších šliach), lebo takzvané glejovky sa rozvaria a dajú gulášu tú správnu chuť. Cibuľu na drobno – ja som si poplakala viac ako pri Titanicu. Cesnak nadrobnejšie – to som už neplakala. Habanero papričku na malé kúsky – opäť som plakala. Obidve papriky bez jaderníkov na približne rovnaké kúsky – tu mi bolo trápne plakať. Čo robí guláš gulášom je poctivo osmažená cibuľa. Na dvoch lyžiciach bravčovej masti som ju opražila do slabohneda. Monika, musíš pravidelne miešať, aby sa nepripálila. IMG_0929 (1)Do cibule som pridala rascu a majorán a pražila ďalej. Prihodila som aj papričku a cesnak. Opražovanie pokračovalo. Trvá to cca 20 minút, ale je to svätý grál guláša. Podľa mňa. Prihodila som mäso a takisto za občasného miešania som ho oprážala. Keď sa už každý kúsok uzavrel do seba, posolila som a pokorenila zmes. Zaliala som čiernym pivom v pomere asi tri deci do hrnca pre guláš, dve deci do pohára pre mňa. Nechala som chvíľu prevrieť. Nasledoval paradajkový pretlak a pokrievka na hrniec. Dusenie. Celkom dlhé, kombinované s miešaním. A ochutnávanie. Do hrnca sa vypýtali ešte pokrájané papriky. Znova dusenie a miešanie. Guláš potrebuje svoj čas, ja som  mu ho dopriala. Lebo, čo dáš gulášu, to dá aj on tebe.

IMG_0930

A čo ku gulášu? No predsa „maminčín knedlík“. Recept od maminky znie: žemle alebo rožky namočíte do vlažného mlieka, pridáte rozpustené maslo, vajíčka, soľ, korenie a petržlenovú vňať. Uplácate na lepkavú hmotu, ktorú zabalíte do potravinárskej fólie vo forme valčeka. Necháte oddýchnuť a varíte asi 20 minút vo vriacej vode. Takže už žiadne otázky typu: „Mirko, jak si varila tenhle knedlík?“.

IMG_0931FullSizeRender_4FullSizeRender_2

Keď som vydusila z mäsa, cibule a zvyšných pochutín to najlepšie, stačilo už len naliať pivo do pohára a podávať môj prvý trojjediný guláš. Nech sa páči, tu je:FullSizeRender_6

Mám dušu na mieste, že som zabránila hladomoru v kolegyninej rodine a verím, že aj v tej vašej domácnosti zavládne pokoj a porozumenie pri pochutnávaní si na tomto guláši. Lebo ten môj bol naozaj vynikající.

P.S. Ak máte doma chlapa ako je môj Maroš, šľachy odstráňte naozaj svedomito. Nie každý ich v guláši ocení. Inak mu samozrejme chutil 🙂

FullSizeRender_3 FullSizeRender_4

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

Breaking news: Ázijské fjúúžn otriaslo našou kuchyňou

Breaking news: Ázijské fjúúžn otriaslo našou kuchyňou

Tento blog píšem ešte v zástere neďaleko miesta činu. Moje chuťové bunky sa ešte nestihli spamätať, čo zažili. Na zástere ešte nezaschli kvapky omáčky. Všetko sa zvarilo tak rýchlo. V dlaniach mám ešte tras z toho, ako silno som ich zatínala. Od radosti, že sa mi to podarilo. Moje prvé ozajstné ázijské fjúúžn, ktoré sa len pár minút dozadu prehnalo našou kuchyňou.

Už pár dní som mala chuť na ázijské jedlo – nudle, mrte koriandru, zázvor, limetku, … Nemohla som dlhšie čakať, musela som si uvariť presne svoju predstavu o dokonalom ázijskom jedle (ako správna ambasádorka klubu Uvar si sám). Ešte ráno som avizovala Marošovi, že budem variť. Čo? Neviem, niečo nájdem. A aj som našla. Inšpirovala ma sčasti kamoška a podobná úchylačka na jedlo, hedonistka Majka (MaryIcony). Pred pár dňami dala na svoj blog článok o vietnamských rezancoch Pho chay. Diky, Maji. Druhý podnet inšpiratívneho charakteru prišiel od starého známeho – Jamieho Olivera. Na Facebooku sledujem jeho food chanel a ukladám si jeho šmakózne videá na chvíle, keď mi je otupno. Som divná, keď ma tešia pohybujúce sa obrázky pripravujúceho sa jedla? Podľa mňa som naprosto normální, keď som si uložila aj video o Veggie Noodles Stir Fry ako 60te v poradí (nielen Jamieho videá si ukladám – veď kukajte, koho ešte stalkujem).

Celý deň som si v hlavičke tieto fajnové recepty skladala, spájaja a kombinovala. Iná cesta ako do obchodu po čerstvý koriander, hráškové lusky, ružovú cibuľu a ryžové rezance, nebola. Maroš šípil, že ak prispeje svojou trošku, ujde sa na tanier aj jemu. Domov doniesol striploin steak, mrkvu a pivo. (Ak vám to nepasuje do receptu, je to v poriadku – pivo je vždy pre istotu).

Recept na ázijské fjúúžn IMG_0887

Počkajte, musím si nabrať na paličky ešte trochu. Mňaaaam.

Ingrediencie: 

ružová cibuľa (alebo aj červená) – takúto som našla vo Freshlandii (pááničkááá)

hráškové lusky

ázijské kombo: cesnak, zázvor, limetka, koriander

mrkva, cuketa, jarná cibuľka

IMG_0893sójová omáčka

čili (sweet čili)

kešu oriešky

ryžové sklenné rezance

striploin steak

IMG_7271

Postup

Najdôležitejšia je čo? Správne, príprava. Všetky suroviny, okrem steaku a rezancov som si nakrajála na rôzne kúsky, s ktorými by sa mohli aj deti v škôlke učiť rozoznávať tvary – kocky, prúžky, kolieska, stužky (po anglicky ribbon), … Vo woku som rozohriala olej a ako prvé mu hodila napospas cibuľu. Počkala som, kým sa nenechala obmäkčiť a prihodila som k nej svätú trojicu ázijskej kuchyne cesnak, zázvor, koriander. Cítite tú vôňu? Medzičasom som rezance namočila so studenej vody a nasolila steak. Do woku som prihodila kolieska cukety a po asi troch minútach a 48 sekundách aj hráškové lusky. Trochu soli, trošku viac sójovky, ešte viac čili. Áááá, vonia, vonia, vonia. Skoro som zabudla, kešu oriešky som si opražila nasucho na malej panvičke.

Do woku sa pýtala už aj mrkva. Pridala som aj trochu jarnej cibuľky. Prišla tá správna chvíľa na steak. Na rozpálenej panvici som ho spravila médiovo – taký bol fešácky, až sa maslo pri ňom roztopilo.

Tákže, stejčík oddychuje, oriešky tiež, pariaci obsah woku sľubuje nového kandidáta do Môjho osobného zoznamu úplne topkových jedál. Rezance som po štyroch minútach v studenej vode, kde nabrali objem, šmarila do vriacej vody a varila asi ďalšie štyri minúty.

IMG_0890Prepáčte, opätovne som sa zaslintala. Kde som to prestala?

Stejk som nakrájala na slušivé rezančeky a poviem vám tak, už dlho sa mi takto nepodaril stejk + striploin je vďaka svojej tukovej vrstve nenormálne chutný (tuk je dobrý, maj dosť tuku, buď ako striploin).

Do woku som pridala ryžové rezance, premiešala, prihodila na vrch stejkové rezančeky, kúsky koriandra, jarnej cibuľky a zatancovala si tanec radosti takzvaný dupkáčik sporákový. Nečudujte sa mi, kukajte, čo sa mi podarilo:

IMG_7272Maroš povedal, že malé SOHO u nás doma a úprimne, božemóooooj, famózne to bolo. Spojenie vietnamského receptu od Majky, Jamieho vegetariánskych nudlí, mojej lásky k hovädziemu a vlastnej tvorbe som dosiahla želaný efekt – ázijské fjúúžn, po ktorom zostal len prázdny wok.

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Každá jedna emócia, životný stav či chvíľkový ošiaľ sa musia u mňa vyvariť. Darí sa mi – varím, nedarí sa mi – varím, šťastná som – varím, nasratá som – varím, unavená som – spím (šak som kus aj normálna). Pred týždňom som sa tak vyvarila do podoby kreviet na marocký spôsob. Česť ich pamiatke – ich hrdinský skon vrátil môjmu vesmíru stratenú rovnováhu.

Bol to deň ako každý iný, len o čosi viac (asi tak o 89%) debilnejší, s väčšou koncentráciou nasieracích elementov a vyššou hladinou samonasierania. Naozaj som nemala chuť na nič, len aby sa tento poněkud „fekálny deň“ skončil. Mohla som sa na to vys… no dobre, dosť nechutnosti, ja som to poňala inak. Šla som nakupovať, no moji pekní, omyl – nie kabelky, nie handry, nie šminky. Nie, vybrala som sa na ryby, teda presnejšie na krevety. Neďaleko mojej práce je totiž nová predajňa s rybami a morskými plodmi – Rybacina. Okrem tejto vône v nej nájdete na ľade naukladané poklady z hlbín. A presne tam v opare rybacieho pachu, v ľadovom kráľovstve, kde by nejeden tučniak od šťastia zatlieskal krídelkami, som ich našla. Tigrie krevety ako ich morský svet stvoril. S fúzikmi, nožičkami, chvostíkmi a tupými očkami. Verím, že mali šťastný život. Už len preto, že v momente ich vzhliadnutia sa moja nasratá gastrodušička naplnila šťastím.

15965983_1193167634113456_9101296697765632502_n

Zobrala som ich rovno 20, nech sa pri ich lúpaní úplne zresetujem, a hybala do ďalšieho obchodu po zvyšné suroviny z receptu. Keď som už pri tom, našla som ho v úplne peckovej kuchárskej knihe, ktorú som dostala na Vianoce od Maroša. Volá sa, držte si podbradníky, Jedlo + pivo!!! Toto je, podľa mňa, láska s veľkým L-ežiakom 🙂 (Hrajú prvé tóny piesne Wish you were beer.)

Doma som sa pustila do neľahkej úlohy – olúpať krevety. Takto, nie je to žiadna radôstka trhať im hlavičky, chvostíky a rozlupovať brušká. No keď som si uvedomila, že mali šťastný život a nato sa narodili, odosobnila som sa a trhala, lúpala a predýchavala. (Kto mi chce vynadať za nechutné zachádzanie s týmito nevinnými tvormi, nech si láskavo uvedomí, že som bola v stave, kedy by som podobnú procedúru dopriala aj niektorým živým dvojnohým tvorom – NA!)

Očistené krevety (odpočinutie večne daj im …) som namočila do mlieka (šak ako ryby, nech zmizne odor) a nakrájala si štyri strúčiky cesnaku – len tak ledabolo. Pripravila som si k ruke maslo – ideálne veľa gramov, čili pastu, sušené čili, limetku, mletú rascu, sladkú papriku (korenie), petžlenovú vňať, soľ a korenie. A samozrejme veľa lásky, lebo v tom momente som už  bola takmer úplne pokojná a šťastná.

2017-01-12 19.52.58

A potom to už šlo rýchlo – predstavte si ako v ošiali a chvate hádžem do panvice na rozpustené maslo s olejom strúčky cesnaku. V tvári sa mi zračí pološialený výraz prekrytý úsmevom, prihadzujem koreniny, zatváram oči a slastne sa nadychujem. Hudba graduje, na panvicu dopadajú bledé telá kreviet, z panvice sa parí môj hnev, frustrácia, všetko. Namiesto sĺz tečú do panvice kropaje limetky, čili buble a tá omámná vôňa vyprevádza z dverí akúkoľvek zvyšnú negatívnu emóciu a víta Maroša. Na vedľajšej panvici dotvárajú atmosféru opekajúce sa kúsky chleba na masle. Z chladničky si ticho hudie svoje zbor štyroch plzničiek a dvoch budvaríkov (v knižke sa píše, že k marockým krevetám je ideálnym doplnkom pivko typu ležiačik – knižka má pravdu). Je dokonané.

Veď kuknite sami, krevety naplnili svoje poslanie, boli „VYNIKAJÍCÍ“.

2017-01-12 19.59.11

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.