Inšpirácia je ako dobré jedlo, nikdy jej nie je dosť

Inšpirácia je ako dobré jedlo, nikdy jej nie je dosť

Ja tu svoju čerpám nielen pri pohľade do regálov s potravinami, ale aj pri stalkovaní týchto gastro umelcov.

Moje newsfeedy na Facebooku aj na Instagrame vyzerajú ako diagnóza klienta centra anonymných gastrofilov, ktorý musí mať aspoň miernu nadváha. A veru je to tak. To som ja. Sledujem zo 15 stránok (pri tomto čísle som prestala počítať) gastroportálov z celého sveta, rovnaký počet zahraničných a svetovouzávaných šéfkuchárov, ďalšie množstvo stránok reštaurácii a niekoľko foodblogerov, pažrútov, gurmánov a milovníkov jedla. Aj ja by som chcela, aby ma niekto takto sledoval 🙂

Najviac si ulietavam na a zároveň uznávam talianskeho šéfkuchára a majiteľa najlepšej reštaurácie na svete Osteria Francescana – Massioma Buttoru.  Troch Michelinov nemá len tak pre nič za nič – kuknite jeho Instagram, alebo diel Chef’s Table o ňom na Netflixe, alebo trajler k jeho dokumentu. Je to pán!


(Samozrejme, že do Osterie raz pôjdeme, dohodli sme sa s Marleym)

Absolútnym géniom v kuchyni je pre mňa Heston Blumetal. Tento veselý gastro chemik dáva molekulárnej gastronómii nový rozmer zakaždým, keď niečo vo svojom kuchynskom laboratóriu vystrojí.

heston_mirror-co-uk
Heston Blumental (zdroj: mirror.co.uk)

Starý, ale jarí je Alain Ducasse a aj ďalší nestori svetovej gastronómie, ktorých mená by mali byť zapísané v knihe o svetovom gastronomickom dedičstve.

A čo by som to bola za gastrofilku, ak by som nesledovala Gordona Ramsayho  – no nie toho uvrieskaného v šou Hell’s Kitchen. Skôr toho kreatívneho, vráskaveho tatka, ktorý inšpiruje mladých kuchárov, ale aj laikov z tepla svojej kuchyne

trio
Gennaro, Jamie, Carluccio (Zdroj: cpotterblog.wordpress.com)

K titulu gastromaniak patrí zaručene aj likeovanie postov, receptov a videí Jamieho Olivera. Lebo, kto nesleduje Jamieho, ako keby ani praženicu neuvaril. K Jamiemu pre mňa neodmysliteľne patrí starý Gennaro – gastro otec tohto foodaktivistu bez čapice. Skúste si ho vygoogliť, ideálne v kombinácii s jeho labužníckym kamarátom Carlucciom. Ja som týchto gurmánoch v rokoch sledovala na mojej obľúbenej TV Paprika (a aj iných šéfov).

Ak by som chcela byť šéfkuchárkou v televízii, chcela by som byť Nigellou. Tá láska, s ktorou nielen pripravuje, ale hlavne ochutnáva jedlá, mi je veľmi sympatická. Normálne by mohla chodiť aj ku mne domov vyjedať z chladničky, čo navarí 😀

Z domácej špajze inšpirácie pre zmenu vyberám – nikoho iného ako Jarda Žideka – pána šéfkuchára. Mala som to šťastie, že som ho v Albrechte stihla (ďakujem Marley – aj nabudúce). Verím, že si časom otvorí inú vlastnú reštauráciu a pôjdem mu škrabkať na dvere. Rada by som pri ňom totiž sedela v kuchyni a pozerala, ako varí (túto úchylnú túžbu mám už dlhšie a netýka sa len Žideka).

Ďalšími frajermi, z ktorých jedál sa idem uslintať, sú Michal Konrád a Braňo Križan. Mladí, inovatívni, kreatívni, jednoducho umelci s panvičkami. Michal Konrád = Fou Zoo pre mňa a už hádžem do prasiatka eurá, aby som okúsila aspoň ešte raz jeho kuchárske umenie.

Rukopis Braňa Križana je zjavne citeľný už desať rokov v reštaurácii Hotela Matyšák. Mrknite môj rozhovor s ním z čias, keď som písala blogy pre Bookio.sk. Inak, viete, čo je úplne super? Ak máte možnosť ochutnať nové menu šéfkuchára Križana ešte pred oficiálnou degustáciu, len tak počas tanierovačky pre čašníkov (tanierovačka – predstavenie nového menu personálu). Mne sa to podarilo, slintáčka – krívačka aj teraz, keď si na to spomeniem.

Chuťové bunky do pozoru mi dávajú aj spolubratia  a sestry – laickí kuchári – Mišo z Mealujemto.sk, Coolinári, …

Zbierku mojich inšpirácii uzatvára Peter Pepo Novotný a Peter Justin Topoľský – boli totiž prví v našom rajóne, ktorí mne vtedy ešte malej odchovanej na maminej kuchyni ukázali svet pri platni doma aj v zahraničí 😀

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *