Kapustnica – poopičná istota

Kapustnica – poopičná istota

Ak máte doma nakladanú kapustu a frajera po vianočnom večierku, je viac než isté, že si dáte predpremiéru štedrovečernej kapustnice a zachránite jeden žalúdok na vode.

Módne trendy postihujú aj diéty. Ja si napríklad do dnešného dňa zreteľne pamätám, že ak chcel niekto počas môjho dospievania schudnúť (ja som to nebola), tak diétoval vtedy s modernou tukožravou polievkou – teda kapustovou. Teda v mojom preklade kapustnicou. Neviem, aký je hype teraz, ale ja sa stále držím tej kapustnice. Aj keď nie tukožravej, ale mäsožravej. V tej mojej je totiž vždy minimálne polkila mäsa s údeninami. Presne takú „diétnu“ som spravila aj dnes. Navyše som varenie mohla spojiť so šľachetným skutkom – takzvaným hangover asistentom (názov patentovaný dvojicou M+M vyjadrujúci pomocníka po prehýrenej noci), ktorého si Maroš aktivoval po príchode z vianočného večierka. A hangover asistent uznal túto polievku za poopičnú istotu.

15285062_1158958474201039_5533990795331286494_n

Akože recept

Kapustu mám poriadne kvašnú a domácu, dovoz z Humenného, kde ju moji rodičia ručne – nožne nakladajú doma v paneláku a kvasia na balkóne – fešácke 🙂 Trochu som ju premyla a kapustové vínko – šťavu – odložila pre prípad, že by som sa chcela po tukožravej kapustnici detoxikovať 😀 Sušený hríb dubový, asi tak 50 gramov som namočila do vody a čuchala tú božskú vôňu (od malička milujem arómu sušených hríbov). A potom som sa hrala, ako sa hrá azda len pravý mäsofil, s mäsom – ovoniavala ho, ohmatávala, okrajávala a ukladala do mištičiek. Odkukala som od veľkých kuchárov, že príprava mise en place je veľmi dôležitá. Jednak preto, lebo vyzerá dôležito, keď si všetky suroviny (nielen mäso v mojom prípade) nakrájate a pripravíte do jednotlivých misiek a nádobiek a druhak preto, lebo sa tvárite pri tom dôležito 🙂 Navyše máte všetko po ruke a počas samotného aktu varenia vás nezaskočí neolúpaná cibuľa, nepokrájané zemiaky alebo zapotrošené korenie v poličke. A vyzerá to naozaj profícky, keď sa len tak nonšalantne naťahujete za jednotlivými miskami a pridávate ich obsah do hrnca. Strašnáá úchylka moja.

Kde som to skončila? Mäso – áno, veľa mäsa. Mäso do každej rodiny. Viac mäsa je viac mäsa. Kto nejedol mäso, ako keby nežul… Bežne do kapustnice podľa vzoru moja mama dávam len klobásky, teraz však podľa vzoru Marošova mama som pridala aj údené a svieže mäso (neúdené). Taký pekný kúsok bravčové pliecka mi odkrojila teta mäsiarka a taký krásny kúsok údenej krkovičky bez kosti som si vybrala ja sama z regála, že amen tma. A k tomu, aby nebolo málo, som doladila po dve nožičky z klasickej klobásy a maďarskej čípošky. Ach, tie pachotky, čo sa niesli kuchyňou, keď som otvorila jednotlivé vrecúška s mäsovým nákladom… (chvíľka zasneného spomínania so slinkou v kútiku).

Takže, aby som to nenaťahovala ako štrúdľu po stole, svieže mäso som fukla na olej trochu opražiť. Pretlačila som k nemu dva strúčiky cesnaku a asi tak 2centimetrový kúsok chilli papričky. Zaliala som to výplachom fľaše od kapusty a doliala do požadovaného objemu asi tak 5 litrov (hej, varím v mojom malom 8,5 litráku – ako vždy pre sedem trpaslíkov). Prihodila som premytú kapustu, niekoľko bobuliek čierneho korenia a nového korenia a tri lístky bobkové. Po chvíli som dohodila kocky zemiakov, odmočené hríby a údené mäso + kolieska klobások. Prvé solenie vystriedalo prvé miešanie a prvé zovretie (polievky aj srdca od radosti). Priliala som za deci kapustového vínka. Kým si hrniec pokojne bublal, nakrájala som si cibuľu a osmahla ju na masle. A veď to poznáte, múka, paprika, studená voda = zápražka, fuk do hrnca.  Druhé solenie, druhé ochutnanie, druhé radostné dupkanie nôžkami pri sporáku. Jdeme do finále, … Polka šľahačkovej smotany, tri duchaplné premiešania v smere hodinových ručičiek a bolo!

15232216_1158959137534306_477482622795006644_n

Maroš označil kapustnicu za najlepší liek na jeho životný stav a asi dvakrát si dolial (polievku). Fakt prvá várka bola skvelá – pikantná, mäsová, kyslá, parádna. A zajtra bude ešte lepšia a pozajtra ešte viac a popozajtra ešte viac a viac a viac 🙂

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *