Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Keď ti je naprd, hoď si krevetu

Každá jedna emócia, životný stav či chvíľkový ošiaľ sa musia u mňa vyvariť. Darí sa mi – varím, nedarí sa mi – varím, šťastná som – varím, nasratá som – varím, unavená som – spím (šak som kus aj normálna). Pred týždňom som sa tak vyvarila do podoby kreviet na marocký spôsob. Česť ich pamiatke – ich hrdinský skon vrátil môjmu vesmíru stratenú rovnováhu.

Bol to deň ako každý iný, len o čosi viac (asi tak o 89%) debilnejší, s väčšou koncentráciou nasieracích elementov a vyššou hladinou samonasierania. Naozaj som nemala chuť na nič, len aby sa tento poněkud „fekálny deň“ skončil. Mohla som sa na to vys… no dobre, dosť nechutnosti, ja som to poňala inak. Šla som nakupovať, no moji pekní, omyl – nie kabelky, nie handry, nie šminky. Nie, vybrala som sa na ryby, teda presnejšie na krevety. Neďaleko mojej práce je totiž nová predajňa s rybami a morskými plodmi – Rybacina. Okrem tejto vône v nej nájdete na ľade naukladané poklady z hlbín. A presne tam v opare rybacieho pachu, v ľadovom kráľovstve, kde by nejeden tučniak od šťastia zatlieskal krídelkami, som ich našla. Tigrie krevety ako ich morský svet stvoril. S fúzikmi, nožičkami, chvostíkmi a tupými očkami. Verím, že mali šťastný život. Už len preto, že v momente ich vzhliadnutia sa moja nasratá gastrodušička naplnila šťastím.

15965983_1193167634113456_9101296697765632502_n

Zobrala som ich rovno 20, nech sa pri ich lúpaní úplne zresetujem, a hybala do ďalšieho obchodu po zvyšné suroviny z receptu. Keď som už pri tom, našla som ho v úplne peckovej kuchárskej knihe, ktorú som dostala na Vianoce od Maroša. Volá sa, držte si podbradníky, Jedlo + pivo!!! Toto je, podľa mňa, láska s veľkým L-ežiakom 🙂 (Hrajú prvé tóny piesne Wish you were beer.)

Doma som sa pustila do neľahkej úlohy – olúpať krevety. Takto, nie je to žiadna radôstka trhať im hlavičky, chvostíky a rozlupovať brušká. No keď som si uvedomila, že mali šťastný život a nato sa narodili, odosobnila som sa a trhala, lúpala a predýchavala. (Kto mi chce vynadať za nechutné zachádzanie s týmito nevinnými tvormi, nech si láskavo uvedomí, že som bola v stave, kedy by som podobnú procedúru dopriala aj niektorým živým dvojnohým tvorom – NA!)

Očistené krevety (odpočinutie večne daj im …) som namočila do mlieka (šak ako ryby, nech zmizne odor) a nakrájala si štyri strúčiky cesnaku – len tak ledabolo. Pripravila som si k ruke maslo – ideálne veľa gramov, čili pastu, sušené čili, limetku, mletú rascu, sladkú papriku (korenie), petžlenovú vňať, soľ a korenie. A samozrejme veľa lásky, lebo v tom momente som už  bola takmer úplne pokojná a šťastná.

2017-01-12 19.52.58

A potom to už šlo rýchlo – predstavte si ako v ošiali a chvate hádžem do panvice na rozpustené maslo s olejom strúčky cesnaku. V tvári sa mi zračí pološialený výraz prekrytý úsmevom, prihadzujem koreniny, zatváram oči a slastne sa nadychujem. Hudba graduje, na panvicu dopadajú bledé telá kreviet, z panvice sa parí môj hnev, frustrácia, všetko. Namiesto sĺz tečú do panvice kropaje limetky, čili buble a tá omámná vôňa vyprevádza z dverí akúkoľvek zvyšnú negatívnu emóciu a víta Maroša. Na vedľajšej panvici dotvárajú atmosféru opekajúce sa kúsky chleba na masle. Z chladničky si ticho hudie svoje zbor štyroch plzničiek a dvoch budvaríkov (v knižke sa píše, že k marockým krevetám je ideálnym doplnkom pivko typu ležiačik – knižka má pravdu). Je dokonané.

Veď kuknite sami, krevety naplnili svoje poslanie, boli „VYNIKAJÍCÍ“.

2017-01-12 19.59.11

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *