Ako pstruh lososa na druhú koľaj odstavil

Ako pstruh lososa na druhú koľaj odstavil

Táto bájka sa začala osudovým rozhodnutím pred regálom v Lidli, keď som namiesto overeného lososa siahla po inej vákuovo balenej rybe.

Že fúj, vakuovo balená ryba? Možno, ak by to bolo v inom v obchodnom reťazci, ale tu ich majú dobré, nesmradľavé a chutné. (Ako okej, čerstvé ryby sú čerstvé ryby a aj viem, kde ich nakupovať. Len to poznáte, pohodlnosť, nechcelo sa mi zájsť o pár ulíc ďalej – bola som po chorobe – ha, dobrý dôvod!).

V to ráno som vedela, že konečne musím variť. Tri dni som mala pauzu, lebo som ochorela. Teda najprv ochorel Maroš, potom ja. A keďže zdieľame takmer všetko, ani viróza nebola súkromnou záležitosťou. Takže, po troch dňoch, dĺĺĺĺhých 72 hodinách bez varenia som si povedala:  „Mirka, stačí! – donášky už nebudú na nás zarábať, choroba choď preč, idem variť!“ Navyše bola to posledná možnosť navariť ešte pred našim odchodom na sviatky a pred odchodom nášho Makiho (náš už skoro bývalý spolubývajúci) do Írska.  Reálna posledná večera bez následnej zrady 🙂 (Teda, Maki bral ako zradu to, že sa opätovne prežral, avšak hneď som ho odhalila. Pred mojou lahodnou, chutnou a zdravou večerou sa totiž napchal vo fastfoode.)

Ešte trochu omáčky a potom príde recept

Nakoľko po nedávno faux pas s kuracím mäsom (napíšem slušne, že mi nesadlo) som mala na výber buď milované hovädzie (žeby opäť steaky?) alebo rybu. Symbolika blížiacich sa Vianoc bola však neúprosná, tak som nechala teliatka behať po paši a upriamila pozornosť na ryby.

Keďže som bola nakupovať ráno, zažila som krásu prvých hodín po otvorení obchodu – plné regály, prázdne uličky. To nezažije nikto, kto chodí nakupovať po obede, nedajbože po práci. Fakt, niekedy nechoďte do práce a choďte nakupovať – zaslúžite si to 🙂 .

K pointe už nie je ďaleko

Brázdila som si uličky pomedzi tmoliacich sa dôchodcov, pekne pomaly ako oni – aby som nevyčnievala a nenarúšala rannú idylku. Preplávala som až k boxu s rybami, a tam sa to stalo. Nafullované regále, z ktorých nepretekala voda, ale lososové filety, zvonili podkovičky z kapra a nemo pučili oči morské vlky. Išla by som na istotu a vybrala si lososa, avšak akosi sa mi viac páčil pstruh. Reku, život je zmena a fakt boli tie pstružie filety krajšie.

img_0814

Do košíka som potom ešte dohodila kučeravý šalát (viac hláv, viac rozumu 🙂 ), paradajky, bataty a nejaké tie drobnosti na ráno. Či viem vždy, čo budem variť? Mám akú – takú predstavu a tá sa dokresľuje väčšinou počas nákupu. Recepty s presnými gramážami sú pre mňa len hmlisté zdroje informácií, v 90% percentách prípadoch môjho varenia improvizujem a hrám s tým, čo viem. Veľa ochutnávam, domýšľam si, vymýšľam si a počúvam svoje vnútorne gastronomické ja, ktoré mi hovorí, čo ku čomu ešte pridať. Jednoducho, spirituálna pankáčka v zástere 🙂

Kto vydržal doteraz, dostane pstruha

Poďme na to, recept. Bataty som ošúpala, nakrájala, naolejovala, nakorenila a fukla do rúry. Jednoduché ako krása. Listy kučeravého šalátu som rozčesala pod vodou, prihodila paradajky a pár lístkov baby špenátu + klasickú zálievku z oleja, korenia a soli + 12 kvapiek citróna (ak teda chcete tie pomery a gramáže 🙂 ). A čo so pstruhom? Vyzerá ako losos, spravím ho ako lososa. Normálka, osolenou a okorenenou kožou dole na panvicu, pridať maslo a preliať výpekom. Avšak, over delivery jak oči, na obale od pstruha bol krátky tip na recept. Od toho môjho plánovaného sa líšil pridaním trstinového cukru do výpeku a šťavy z celého citrónu. A čoby nie, filety som po opečení vytiahla na tanier a spravila šťavu – cukor parádne skaramelizoval, citrón dodal iskru a už sa v marináde váľali filety pstruha.

(Či boli filety bez kosti? Nein! Vypiplala som ich po jednej rukami a zaumienila si, že najbližšie si kúpim kuchársku pinzetu – nech to má úroveň).

Medzičasom som vytiahla bataty z rúry a už som musela len odháňať Maroša od plechu. Prišiel ochutnávať – podľa mňa by som mohla narátať do desať a on sa objaví v kuchyni vždy, keď niečo vytiahnem z rúry, vypnem sporák, alebo položím varešku z ruky. Gazdiné si zaslúžia tieto istoty.

fullsizerender

A výsledok? Veľmi, veľmi fajn, mäso zo pstruha bolo mäkké, jemné, ľahké, chuť šťavy úplne vyladená a v kombinácii s rybou naozaj delikátna. Bataty štandardne chutné a šalát príjemným bonusom. Samozrejme, dostavili sa aj pochvaly, Maroš nimi nešetril a pochválila som sa aj ja, vymeniť pstruha za lososa bol dobrý ťah 🙂

fullsizerender_4

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *