Browsed by
Značka: kapusta

Kapustnica – poopičná istota

Kapustnica – poopičná istota

Ak máte doma nakladanú kapustu a frajera po vianočnom večierku, je viac než isté, že si dáte predpremiéru štedrovečernej kapustnice a zachránite jeden žalúdok na vode.

Módne trendy postihujú aj diéty. Ja si napríklad do dnešného dňa zreteľne pamätám, že ak chcel niekto počas môjho dospievania schudnúť (ja som to nebola), tak diétoval vtedy s modernou tukožravou polievkou – teda kapustovou. Teda v mojom preklade kapustnicou. Neviem, aký je hype teraz, ale ja sa stále držím tej kapustnice. Aj keď nie tukožravej, ale mäsožravej. V tej mojej je totiž vždy minimálne polkila mäsa s údeninami. Presne takú „diétnu“ som spravila aj dnes. Navyše som varenie mohla spojiť so šľachetným skutkom – takzvaným hangover asistentom (názov patentovaný dvojicou M+M vyjadrujúci pomocníka po prehýrenej noci), ktorého si Maroš aktivoval po príchode z vianočného večierka. A hangover asistent uznal túto polievku za poopičnú istotu.

15285062_1158958474201039_5533990795331286494_n

Akože recept

Kapustu mám poriadne kvašnú a domácu, dovoz z Humenného, kde ju moji rodičia ručne – nožne nakladajú doma v paneláku a kvasia na balkóne – fešácke 🙂 Trochu som ju premyla a kapustové vínko – šťavu – odložila pre prípad, že by som sa chcela po tukožravej kapustnici detoxikovať 😀 Sušený hríb dubový, asi tak 50 gramov som namočila do vody a čuchala tú božskú vôňu (od malička milujem arómu sušených hríbov). A potom som sa hrala, ako sa hrá azda len pravý mäsofil, s mäsom – ovoniavala ho, ohmatávala, okrajávala a ukladala do mištičiek. Odkukala som od veľkých kuchárov, že príprava mise en place je veľmi dôležitá. Jednak preto, lebo vyzerá dôležito, keď si všetky suroviny (nielen mäso v mojom prípade) nakrájate a pripravíte do jednotlivých misiek a nádobiek a druhak preto, lebo sa tvárite pri tom dôležito 🙂 Navyše máte všetko po ruke a počas samotného aktu varenia vás nezaskočí neolúpaná cibuľa, nepokrájané zemiaky alebo zapotrošené korenie v poličke. A vyzerá to naozaj profícky, keď sa len tak nonšalantne naťahujete za jednotlivými miskami a pridávate ich obsah do hrnca. Strašnáá úchylka moja.

Kde som to skončila? Mäso – áno, veľa mäsa. Mäso do každej rodiny. Viac mäsa je viac mäsa. Kto nejedol mäso, ako keby nežul… Bežne do kapustnice podľa vzoru moja mama dávam len klobásky, teraz však podľa vzoru Marošova mama som pridala aj údené a svieže mäso (neúdené). Taký pekný kúsok bravčové pliecka mi odkrojila teta mäsiarka a taký krásny kúsok údenej krkovičky bez kosti som si vybrala ja sama z regála, že amen tma. A k tomu, aby nebolo málo, som doladila po dve nožičky z klasickej klobásy a maďarskej čípošky. Ach, tie pachotky, čo sa niesli kuchyňou, keď som otvorila jednotlivé vrecúška s mäsovým nákladom… (chvíľka zasneného spomínania so slinkou v kútiku).

Takže, aby som to nenaťahovala ako štrúdľu po stole, svieže mäso som fukla na olej trochu opražiť. Pretlačila som k nemu dva strúčiky cesnaku a asi tak 2centimetrový kúsok chilli papričky. Zaliala som to výplachom fľaše od kapusty a doliala do požadovaného objemu asi tak 5 litrov (hej, varím v mojom malom 8,5 litráku – ako vždy pre sedem trpaslíkov). Prihodila som premytú kapustu, niekoľko bobuliek čierneho korenia a nového korenia a tri lístky bobkové. Po chvíli som dohodila kocky zemiakov, odmočené hríby a údené mäso + kolieska klobások. Prvé solenie vystriedalo prvé miešanie a prvé zovretie (polievky aj srdca od radosti). Priliala som za deci kapustového vínka. Kým si hrniec pokojne bublal, nakrájala som si cibuľu a osmahla ju na masle. A veď to poznáte, múka, paprika, studená voda = zápražka, fuk do hrnca.  Druhé solenie, druhé ochutnanie, druhé radostné dupkanie nôžkami pri sporáku. Jdeme do finále, … Polka šľahačkovej smotany, tri duchaplné premiešania v smere hodinových ručičiek a bolo!

15232216_1158959137534306_477482622795006644_n

Maroš označil kapustnicu za najlepší liek na jeho životný stav a asi dvakrát si dolial (polievku). Fakt prvá várka bola skvelá – pikantná, mäsová, kyslá, parádna. A zajtra bude ešte lepšia a pozajtra ešte viac a popozajtra ešte viac a viac a viac 🙂

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.

 

Na počiatku bol Bratislavský Meštiansky Pivovar

Na počiatku bol Bratislavský Meštiansky Pivovar

Polievka a pivá. Správny začiatok každého obeda.
Polievka a pivá. Správny začiatok každého obeda.

Začiatok. Náš projekt Meat with us vznikol na hornom poschodí Bratislavského Meštianskeho Pivovaru. Bol víkend a my sme boli neuveriteľne hladní. Ako vždy. Rozhodli sme sa ísť do overenej klasiky na Drevenú. Už na Obchodnej ulici sme slintali ako Pavlove psy pri vôni kebabu. Našťastie sme nepodľahli. Nemuseli sme ani vidieť jedálny lístok, aby sme vedeli, že prvé čo si objednáme, budú pivá. Malý a veľký ležiak sme vypili ešte pred prinesením polievky. Objednali sme si preto znova.

Tento príbeh sme zažili obaja a tu sú naše výpovede.

Maroš: Po pár minútach prišiel na stôl domáci slepačí vývar. Parilo sa z neho a za jeho chuť by sa nemusela hanbiť žiadna mama. Bol jednoducho vynikajúci. Mirka mi ho na chvíľu ukradla – viete ako to chodí 😉

Mirka: Len dve lyžice, aby som mala prehľad.

Maroš: Osud polievky mi bol jasný od začiatku. Preto som ju doplnil o kuracie krídla s chlebom.

Mirka: Keďže som nemala prvý chod, vybrala som si ako hlavné jedlo kačku.

Maroš: A to bola vynikajúca voľba. Musím sa priznať, že teraz som ujedal ja. Čerstvý laureát na Nobelovu cenu za knedlík ma skutočne opantal. Len sa naň pozrite …

Pán knedlík. Skutočne, lepší som ešte nejedol.
Pán knedlík. Skutočne, lepší sme ešte nejedli.

Mirka: Absolútne dokonalý. Ani lokša sa nenechala zahanbiť, v kombinácii so šťavou a mäkkučkým mäsom z kačky tvorila dokonalú symfóniu. Amen tma a tá kapusta …

Maroš:  Krídelká mali chrumkavú kožu a mäsko sa zľahka oddeľovalo od kosti. Tento  záber ich zachytáva na drevenej doske s pikantným a cesnakovým dipom predtým, než som sa do nich naplno pustil.

Chutili skvelo. Dipy prekvapili výraznou chuťou.
Pán krídelko a chuťovo výrazné dipy. Čerstvý chlieb sa do fotky nezmestil.

Mirka: Niektoré jedlá si najviac vychutnáme, keď ich jeme rukami. Po krídelkách sme boli kvalitne zababraní.

Maroš: Zababraní a šťastní. Na ruky pomohol vlhčený obrúsok. Level šťastia doplnil zvyšok piva – na fotke v pravom hornom rohu 😉

Dobojované. Krídelká nakoniec po márnom odpore podľahli.
Dobojované. Krídelká nakoniec po márnom odpore podľahli.

Mirka: Na vedľajšom tanieri medzičasom prebiehal boj s kačkou. Nakoniec sme aj ju dorazili a slastne odfukovali s plnými bruchami.

Maroš: Rozsudok …

Dojedené. Z kačky zostali len kosti.
Z kačky zostali len kosti.  Koniec dobrý … však viete.

Trvalo nám len štyri mesiace, aby sme po návšteve dali dokopy náš prvý spoločný blog. Pri toľkom množstve jedla a odkysličenom mozgu pri trávení je to celkom úspech. Sľubujeme, že ďalší príspevok pripravíme skôr 😀  Zatiaľ sa pokochajte naším logom, ktoré sme pre tento projekt pripravili.Logo Meat with usĎakujeme za vašu pozornosť a tešíme sa na ďalšie stretnutie pri našich mäsových dobrodružstvách.

A nezabudnite priatelia, lepšie je raz zdieľať ako tisíckrát komentovať 😉

M+M

 

Ak sa vám môj blog páči, môžete mi vyjadriť sympatie aj hlasom aj v súťaži Bloger roka 2017.